fbpx

Vcela petícia Za živú krajinu Zmierme sa s tým, že niektoré veci sú skrátka nenahraditeľné.

Rovnako ako váš podpis na petícii Za živú krajinu, ktorá má pomôcť tejto krajine uzdraviť sa.
Sysel petícia Za živú krajinu Zmierme sa s tým, že niektoré veci sú skrátka nenahraditeľné.

Rovnako ako váš podpis na petícii Za živú krajinu, ktorá má pomôcť tejto krajine uzdraviť sa.
Dazdovka petícia Za živú krajinu Zmierme sa s tým, že niektoré veci sú skrátka nenahraditeľné.

Rovnako ako váš podpis na petícii Za živú krajinu, ktorá má pomôcť tejto krajine uzdraviť sa.
Cmeliak petícia Za živú krajinu Zmierme sa s tým, že niektoré veci sú skrátka nenahraditeľné.

Rovnako ako váš podpis na petícii Za živú krajinu, ktorá má pomôcť tejto krajine uzdraviť sa.
Skovranok skovranok petícia Za živú krajinu Zmierme sa s tým, že niektoré veci sú skrátka nenahraditeľné.

Rovnako ako váš podpis na petícii Za živú krajinu, ktorá má pomôcť tejto krajine uzdraviť sa.

Prečo

Intenzívne poľnohospodárstvo na veľkých plochách doslova vygumovalo život z krajiny. Do veľkej miery za to môže aj zle nastavená poľnohospodárska politika podnecujúca intenzívny spôsob hospodárenia, ktorý vytvára obrovskú záťaž na životné prostredie. Z vidieckej krajiny mizne pestrosť a s ňou aj vtáčí spev, motýle a opeľovače. Ak stratíme prírodnú rozmanitosť krajiny, stratíme aj jej zdravie a odolnosť.

Preto je potrebná zásadná zmena poľnohospodárskej politiky a nastavenie dotácií pre farmárov tak, aby boli motivovaní hospodáriť ohľaduplne k prírode a jej diverzite.

Ako

Teraz máme jedinečnú príležitosť na oživenie našej krajiny. Akutálne prebieha reforma poľnohospodárskej politiky. Je to možnosť nastaviť nové, lepšie pravidlá pre prírodu aj pre ľudí. Poľnohospodárstvo totiž určuje ako bude vyzerať krajina v ktorej žijeme. Či to budú veľkoplošné a intenzívne striekané polia bez života, s rizikom priesaku pesticídov a hnojív do podzemných vôd.

Alebo dáme viac podpory farmárom, ktorí hospodária citlivo a ohľaduplne k našej krajine. Chovajú zvieratá extenzívnym spôsobom a starajú sa o naše pasienky a lúky. Aby nezarástli, lebo aj oni potrebujú citlivú ruku človeka.

Sme to my kto žije v tejto krajina a aj z našich daní pochádzajú poľnohospodárske dotácie. Máme právo žiadať za ne také nastavenie dotácií, ktoré podporí citlivé využívanie našej krajiny.

Tlak proti zmenám však môže byť veľký, pretože niektorým agropodnikateľom, ktorí hospodária intenzívne a na veľkoplošných poliach, takýto spôsob vyhovuje. Dosiahnu tým väčšie zisky, môžu používať väčšie stroje, intenzívnejšie postupy a na obrábanie rovnakej plochy im stačí zamestnať menej ľudí. Musíme preto politikom ukázať, že existujú aj poľnohospodári, ktorí chcú hospodáriť inak a že spoločenský dopyt po zmene je veľký.

Čo žiadame v petícii​

V petícii žiadame ministerstvo pôdohospodárstva, aby zastavilo podporu ničenia našej krajiny a vytvorilo podmienky pre jej ohľaduplnejšie využívanie.

Žiadame najmä to, aby nové nastavenej dotačnej politiky viac podporilo farmárov hospodáriacich prírode blízkym spôsobom a farmárov hospodáriacich v chránených územiach s ohľadom na potreby chránených druhov a biotopov.

1.

Vytvoriť priestor pre biodiverzitu aspoň na 10% výmery každej farmy vo všetkých typoch krajiny. Stromy, kríky, medze, terasy, plochy úhoru či kvetnaté pásy bez použitia agrochemikálií budú slúžiť ako útočisko pre hmyz, vtáky a malú zver.

Vysvetlenie

V posledných desaťročiach u nás kvôli strate prirodzeného prostredia vyhynuli mnohé druhy typické pre lúky a polia ako skaliar pestrý, brehár čiernochvostý, hvizdák veľký, a populácie mnohých druhov ako drop fúzatý, či jarabica poľná klesli o viac než 90%. Alarmujúce je, že strácame aj kedysi bežné druhy, napríklad lastovičky, ktorých početnosť len za poslednú dekádu klesla o desiatky percent. Kvôli strate prirodzeného prostredia a chemizácii ubúda aj hmyz, medzi nimi aj druhy voľne žijúcich opeľovačov, ktoré sú významné z hľadiska ekosystémových služieb a bez ktorých nevie naša spoločnosť dlhodobo prežiť. Ubúdanie kedysi bežných druhov svedčí o tom, že naša poľnohospodárska krajina nie je v dobrom stave. Súčasné opatrenia na podporu biodiverzity sú slabé a agroenvironmentálne platby nefunkčné. Zdravá krajina a biodiverzita sú verejnou hodnotou a poľnohospodári, ktorí dostávajú dotácie z verejných peňazí preto musia zohľadniť aj zdravie krajiny, na ktorej hospodária.

2.

Motivovať farmárov k častejšiemu striedaniu plodín s povinným zastúpením viacročných krmovín a tráv na ornej pôde na úrovni aspoň 10% a tým znížiť podiel pestovania energetických plodín a ich dopad na prírodu, biodiverzitu a pôdu.

Vysvetlenie

Monokultúrna výsadba, čiže nízka diverzita pestovaných plodín, výrazne znižuje biodiverzitu a zhoršuje kvalitu pôdy. Pôda je pritom jeden z najvzácnejších zdrojov, no kvôli intenzívnemu poľnohospodárstvu a používaniu pesticídov sa z pôdy dlhodobo stráca humus. Celosvetovo sa z pôdy stratilo až 60% humusu a pôdna erózia je až 20 násobne vyššia, ako rýchlosť, ktorou sa pôda dokáže obnovovať. Tým, že podporíme pestovanie tráv a viacročných krmovín, dáme pôde dostatočný čas a priestor na regeneráciu.

3.

Motivovať farmárov k zmenšovaniu výmery pôdnych blokov (s rozlohou maximálne 20 ha) a ich rozčleňovanie zatrávnenými poľnými cestami, alejami, biopásmi a tým vytvoriť krajinu odolnejšiu voči klimatickej zmene a priateľskejšiu k prírode a biodiverzite.

Vysvetlenie

Veľkosť monokultúrnych polí na Slovensku je najvyššia zo všetkých krajín EU. Naše polia sú až trojnásobne väčšie ako je európsky priemer. Veľké rozlohy monokultúrnych polí zhoršujú stav životného prostredia v poľnohospodárskej krajine a znižujú hodnotu poskytovaných ekosystémových služieb. Krajina s veľkými blokmi polí je veľmi chudobná na hmyz, opeľovače, ale aj bežné živočíchy a zver, ako napr. zajace a bažanty. Naopak – veľké bloky monokultúrnych polí sú oveľa náchylnejšie na premnoženie škodcov poľnohospodárskych plodín. V krajine chýbajú neprodukčné plochy a prírodné prvky ako remízky, trávne pásy, stromoradia a mokrade, na ktorých by voľne žijúce živočíchy našli priestor pre život. Intenzívne poľnohospodárstvo tiež znehodnocuje kvalitu pôdy, ktorá potom stráca svoju schopnosť pohlcovať uhlík. Degradovaná pôda je menej produktívna a vyžaduje zvýšené užívanie hnojív. Jednotvárna krajina tvorená obrovskými lánmi bez zelene a remízok je oveľa náchylnejšia na vysychanie, veternú eróziu aj povodne z prívalových dažďov. Ak má naša krajina vydržať v nadchádzajúcej klimatickej zmene, zmenšenie pôdnych blokov a vytváranie remízok a trávnatých pásov musí byť jednoznačne prioritou.

4.

Podporiť farmárov hospodáriacich ohľaduplne ku chráneným častiam prírody tak, aby takýto spôsob hospodárenia pre nich predstavoval predvídateľný a dostatočný zdroj príjmu, ktorý dokáže konkurovať príjmu získanému z pestovania energetických plodín.

Vysvetlenie

Je veľmi dôležité aký typ poľnohospodárstva v našej krajine podporujeme. Intenzívne poľnohospodárstvo je hlavnou príčinou straty biodiverzity v kultúrnej krajine. Na druhej strane, prírode blízke hospodárenie dokáže v krajine udržať druhovú rozmanitosť a zvýšiť jej ekologické funkcie aj estetickú hodnotu. Prírode blízkym hospodárením dokážeme aj zvýšiť odolnosť krajiny voči klimatickým zmenám – budeme tak lepšie chránení pred negatívnymi dopadmi dlhodobého sucha, ako aj extrémnych povodní z prívalových dažďov.

5.

Zabezpečiť podstatne vyššiu podporu pre extenzívnu pastvu v chránených územiach, ako kľúčového nástroja pre udržanie biodiverzity trávnych porastov.

Vysvetlenie

Mnoho vzácnych druhov rastlín a živočíchov je viazaných na lúky a pasienky. Tie si pre zachovanie vyžadujú pravidelnú pastvu hospodárskych zvierat. Dotačný systém na Slovensku len veľmi málo rozlišuje, či sa v chránených územiach pestujú obrovské monokultúry kukurice, alebo či hospodár prácne udržuje extenzívny pasienok. Chov zvierat je však finančne aj časovo oveľa náročnejší, ako intenzívne pestovanie plodín na veľkých lánoch ornej pôdy. Pre farmárov venujúcich sa pastve zvierat je oveľa ťažšie byť ziskový a udržať svoje gazdovanie pri živote. Zánik malých farmárov venujúcich sa chovu zvierat ide ruka v ruke so zánikom trávnatých biotopov a poklesom biodiverzity v poľnohospodárskej krajine. V petícii preto žiadame omnoho vyššiu podporu pre hospodárov, ktorí pasú v chránených územiach a pomáhajú tak udržať druhové bohatstvo našej krajiny.

6.

Zabezpečiť, aby pôda v chránených územiach vo vlastníctve Slovenskej republiky bola prenajímaná farmárom len za podmienky, že budú hospodáriť s ohľadom na ciele ochrany dotknutých chránených území.

Vysvetlenie

Podstatná časť pozemkov v chránených územiach patrí Slovenskej Republike. Malo by byť v záujme nás všetkých, a teda aj štátu, aby hospodárenie na nich zohľadňovalo ciele ich ochrany a aby umožnilo dlhodobé prežitie druhov a biotopov ktoré sa v nich vyskytujú. V petícii preto žiadame, aby toto bolo podmienkou aj pri prenajímaní štátnej pôdy v chránených územiach. Doteraz sa tak väčšinou nedeje.

7.

Obmedziť používanie nebezpečných pesticídov a podporovať farmárov pri prechode na agro-ekologické postupy, vrátane ekologického poľnohospodárstva.

Vysvetlenie

Jedným z hlavných dôvodov úbytku hmyzu a pôdnej a vodnej biodiverzity je využívanie agrochemikálií, vrátane pesticídov, ktoré sú škodlivé aj pre ľudské zdravie. Na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR používanie pesticídov každoročne rastie. V roku 2018 sa ich predalo doposiaľ najviac – 5 403 ton. Najväčšia je spotreba herbicídov (viac ako 2 600 ton), ktoré sú používané na ničenie buriny. Dnes existuje málo opatrení, ktoré poľnohospodárov odrádzajú od používania agrochemikálií a motivuje ich na prechod k ekologickým formám hospodárenia.

8.

Podporiť lesníkov hospodáriacich v chránených územiach mimo piateho stupňa ochrany prírode blízkym spôsobom.

Vysvetlenie

Prírode blízke obhospodarovanie lesa (PBOL) sa snaží do veľkej miery využívať prírodné procesy lesných ekosystémov a tým zabezpečovať, aby sa podmienky v lese čo najviac podobali prirodzeným lesom, do ktorých sa nezasahuje. Týmto spôsobom je možné zabezpečiť, aby si lesy pri ich hospodárskom využití v značnej miere zachovávali svoje mimoprodukčné funkcie a podporovali ochranu biodiverzity a celkovú stabilitu krajiny. Hlavným cieľom takéhoto hospodárenia by samozrejme malo byť zlepšovanie prírodných podmienok, prípadne zabezpečenie lepšej stability porastov voči dopadom klimatickej zmeny. V chránených územiach je neprijateľné, aby cieľom PBOL bol primárne ekonomický profit a v jadrových častiach chránených území by malo byť vylúčené akékoľvek hospodárenie, vrátane PBOL. V tomto bode žiadame, aby okrem podpory lesníkov v bezzásahových územiach a podpory cieleného manažmentu pre ohrozené druhy rátalo nové programové obdobie aj s dostatočnou podporou pre lesníkov hospodáriacich prírode blízkym spôsobom.

Partneri

Máte otázky?

Máte otázky, chcete sa zapojiť? Využite pre to prosím kontaktný formulár a my sa Vám ozveme.

to top